Nezvykneme sa vyjadrovať k dianiu na politickej scéne, udalosti z konca minulého týždňa však v duchu machiavelliovského „účel svätí prostriedky“ priniesli aj jednoznačné pošliapanie práva. Premiér – docent, doktor práva a kandidát vied – na tlačovej konferencii zverejnil o istom daňovom subjekte informácie, ktoré sú predmetom daňového tajomstva. Podľa § 11 ods.1/ zákona o správe daní (Daňového poriadku) je daňovým tajomstvom informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Premiér poskytol zástupcom médií kópiu zmluvy o predaji podniku a zápisnicu o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade, ktoré sa týkajú konkrétneho daňového subjektu. Uvedené dokumenty podľa nášho názoru nepochybne tvoria predmet daňového tajomstva.

Daňový poriadok v § 11 ods. 6/ vymedzuje, komu je možné oznámiť alebo sprístúpniť daňové tajomstvo bez toho, aby to bolo považované za jeho porušenie. Premiér v tomto ustanovení nefiguruje. Podľa § 11 ods. 8/ Daňového poriadku oznamuje alebo sprístupňuje daňové tajomstvo nasledovným osobám:

I) riaditeľ daňového úradu alebo ním písomne poverený zamestnanec,

II) prezident finančnej správy alebo ním písomne poverený zamestnanec,

III) riaditeľ colného úradu alebo ním písomne poverený zamestnanec,

IV) minister financií Slovenskej republiky alebo ním písomne poverený zamestnanec,

V) starosta obce alebo ním písomne poverený zamestnanec.

Aj v tomto ustanovení osoba premiéra takisto absentuje.

Každopádne tým, že došlo k porušeniu daňového tajomstva, došlo aj k spáchaniu trestného činu. Podľa § 264 ods.1/ Trestného zákona: „Kto vyzvedá obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, poštové tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo alebo daňové tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe alebo kto také tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“

Trestnoprávnu zodpovednosť je však potrebné vnímať v dvoch rovinách. V prvom rade premiér prezradil daňové tajomstvo o daňovom subjekte zástupcom médií a verejnosti. Je nesporné, že ani zástupcovia médií ani verejnosť nie sú podľa Daňového poriadku osobami, ktoré majú oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. V druhom rade netreba zabudnúť ani na toho, kto daňové tajomstvo premiérovi prezradil, pretože predseda vlády nie je osobou, ktorá sa môže oboznamovať s daňovým tajomstvom. Pochybení je viac. A aby toho nebolo málo ešte sú tu ustanovenia § 326-327 Trestného zákona, ktoré upravujú trestné činy verejných činiteľov a zneužitia ich právomocí. Verejnosť neostala v tejto kauze bez reakcie a padli už prvé trestné oznámenia.

Nuž, zvolebnieva sa, ale ani to nesmie byť ospravedlnením páchania trestnej činnosti v snahe kompromitovať politického súpera. Zákon platí pre všetkých.